Výživa a dýchanie baktérií a húb

Hľuzkové baktériežijú v symbióze s bôbovitými rastlinami (fazuľa, hrach, sója, šošovica...). Vyskytujú sa v hľuzkách na ich koreňoch. Dokážu viazať vzdušný dusík, ktorý by rastlina nevedela inak využiť. Rastlina zase dodáva baktériám organické živiny (cukor). Bôbovité rastliny obohacujú pôdu o dusíkaté látky, toto sa využíva na tzv. zelené hnojenie.
Kvasenie (fermentácia)je premena organických látok za prítomnosti enzýmov (fermentov) mikroorganizmov. Poznáme rôzne typy kvasenia - alkoholové, octové, mliečne kvasenie.
Kvasné baktérie
patria k saprofytickým baktériám. Najznámejšie kvasné baktérie sú mliečne baktérie (napr. lactobacillus a streptococcus).
Mliečne baktériesú súčasťou probiotík, využívajú sa pri výrobe kvasenej kapusty, syrov, acidofilného mlieka a jogurtov.
Parazitické baktériezískavajú organické živiny (napr. cukry) z tela hostiteľa. Spôsobujú ochorenia (napr. salmonelóza, tuberkulóza, tetanus, mor).
Parazitické hubyzískavajú organické živiny (napr. cukry) z tela hostiteľa. Spôsobujú ochorenia (napr. rakovinovec zemiakový, sneť kukuričná, kyjanička purpurová, hrdza trávová, drevokazné huby - trúdnik, podpňovka).
Pôdne baktériesa podieľajú na zvyšovaní úrodnosti pôdy. Rozkladajú zbytky rastlinných a živočíšnych tiel. Podieľajú sa na kolobehu látok v prírode.
Saprofytické (rozkladné) baktériezískavajú energiu z oxidácie organických látok (živia sa odumretými organizmami). Patria k nim pôdne a kvasné baktérie.
Saprofytické (rozkladné) hubyzískavajú energiu z oxidácie organických látok (živia sa odumretými organizmami). Napr. kvasinky rozkladajú cukor (výroba piva, vína, cesta). Saprofytizmus je najčastejší spôsob výživy húb.
Symbiotické hubyspolunažívajú s koreňmi stromov (hríb dubový - dub), so sinicami a riasami (lišajníky - zemepisník). Rastlina dodáva hube cukor, huba rastline vodu.